V polovici 16. storočia sa Orava stala súkromným majetkom významného a bohatého Thurzovského rodu. Zemepán František Thurzo poveril schopného a silného Félixa Hyru, aby založil novú dedinu v lokalite Vasiľov. Túto lokalitu v údolí vtedajšieho Lokčianskeho potoka, dnešného Hruštínskeho potoka, nazývali podľa valacha ukrajinského pôvodu Vasiľa, ktorý na pasienkoch Oravského panstva pásol ovce a dobytok dávno pred založením dediny. Félix Hyra prišiel do Vasiľova v roku 1554 s piatimi valaskými rodinami a založil tu dedinu. Jej pôvodný názov sa zachoval. V daňovom súpise z roku 1554 sa uvádza: Wasylow je novozaložená dedina pána Františka Thurzu. Obyvatelia si stavajú domy v pustých miestach a hustých lesoch a miesto pluhu používajú motyku. V uvedenom roku vybudovali štyri usadlosti, lebo pán Ladislav David, výberca štátnych daní pre kráľovstvo, im vymeral daň 4 florény, čiže jeden florén za jednu usadlosť. Valasi Ogulec, Maxim (Maxin) Frtula, Prčík a Malik s rodinami vyklčovali lesy, premieňali ich na pasienky a oráčiny a vytvorili sedliacke rale. Félix Hyra s rodinou obýval šoltýsku raľu a stal sa dedičným richtárom obce. Jeho potomkovia žijú vo Vasiľove dodnes. 
V tom čase raľa predstavovala rozlohu 30 ha pôdy, na ktorej si rodina postavila dom, hospodárske budovy a živila sa chovom oviec a dobytka. Rale boli pomenované podľa mien prvých osadníkov nasledovne: Ogulcova, Maximova (Maxinova), Frtulova, Prčíkova a Malikova. Keď Félix Hyra založil dedinu Vasiľov, v Námestovskom okrese existovala len Lokca. Okolité obce Babín, Hruštín, Breza, Krušetnica, Mútne, Vaňovka, Zákamenné, ba ani Námestovo ešte neboli založené. Preto Hyra s valachmi pásol ovce a dobytok na vzdialených pasienkoch, ktoré sa neskoršie stali územím ďalších novozaložených obcí a ich obyvatelia zachovali pôvodné názvy lokalít. A tak sa v Zákamennom zachoval Hirovský hrebeň, v Babíne Romanov potok, zvaný Listova, v Mútnom Hierovisko a hora Vasiľovka. Vo Vasiľove je dodnes lokalita Hirovce, nazývaná podľa prvého richtára a zakladateľa dediny Félixa Hyru. Po smrti Félixa Hyru sa richtárom stal Ján Hyra, zvaný Roman. Spomína sa v chotárnej listine Babína. Z donácie Juraja Thurzu pre Jána Romana, Félixovho syna je známe, že v roku 1598 bol richtárom vo Vasiľove. V listinách sa Ján označoval priezviskom Roman Vasiľovský. Ján Roman Vasiľovský sa stal počas svojho života váženým a cteným človekom. V roku 1575 bol členom valaského súdu na Orave. Valasi boli ľudia slobodnejší ako sedliaci. Neboli zaťažení robotovaním na poliach a poddanskými daňami. Zaoberali sa pastierstvom, chovom oviec a koní. Mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre pred zbojníkmi. Sprevádzali pocestných a kupcov na kráľovskej verejnej ceste, ktorá viedla z Trenčianskej župy cez Zázrivú, Párnicu, Veličnú, popri rieke Orave do Tvrdošína a tam sa vetvila na Žywec cez Polhorskú dolinu a Nowy Targ cez Trstenú a Jablonku. Valasi odvádzali Oravskému hradu ročné naturálne dávky z oviec a kozliat, ale boli oslobodení od platenia krajinskej dane. Mali vlastnú samosprávu, na čele ktorej stál vojvoda, volený zhromaždením valachov a valaský súd. Panovník Matej Korvín vydal oravským valachom privilégium v roku 1474 v Ružomberku. Valaské výsady potvrdili Ladislav II. v roku 1526 a Ferdinand II. v roku 1550. V daňovom súpise z rokov 1566 a 1567 sa Vasiľov opäť uvádza ako nová dedina založená pánom Turzom. V roku 1574 Štefan Kubínyi o Vasiľove zaznačil, že jeho valasi neplatia žiadne dane a nevykonávajú robotu. V roku 1578 Vasiľov patril medzi slobodné valaské obce, Ktorých obyvatelia neplatili štátne dane a nerobotovali. V 90. rokoch 16. storočia vojny proti Turkom vyžadovali nové a vyššie dane, takže skončilo obdobie daňovej slobody vo valaských obciach. V roku 1595 vo Vasiľove bola zdanená jedna celá usadlosť a druhá spolovice, takže platili štátnu daň jeden florén 68 denárov. V roku 1598 bolo vo Vasiľove šesť domov, od ktorých platili daň 6 florénov, teda jeden florén za jeden dom. Nasledujúceho roku župný daňový vyberač Florián David predpísal Vasiľovu okrem štátne dane, ktorá sa zvýšila na 1 florén 50 denárov od jedného domu, aj daň pre Oravské panstvo vo výške 50 denárov od jedného domu. Takže Vasiľovčania platili 9 florénov. Uvedené daňové zaťaženie koncom 16. storočia bolo neznesiteľné, lebo nasledovali neúrodné roky. V daňovom registri roku 1601 zaznačil Florián David, že Vasiľov mal 6 domov, ale pre veľkú biedu boli zdanené len 4 domy, spolu platili 4 florény. Ján Roman, syn Félixa Hyru, v roku 1598 žiadal zemepána Juraja Thurzu, aby mu znovu udelil a potvrdil privilégium nebohého otca na slobodné vlastníctvo šoltýstva vo Vasiľove. Juraj Thurzo vydal Jánovi Romanovi privilégium 4. septembra 1598. V listine spomína, že nebohý Félix Hyra dostal od Františka Thurzu Šoltýske výsady a poverenie vytvoriť vo Vasiľove 6 usadlostí. Kolonistom sa nepodarilo zúrodniť pôdu pre 6 usadlostí, lebo zem v obci bola kamenistá, plytká a neúrodná. Z uvedeného dôvodu zemepán Juraj Thurzo znížil počet predpísaných usadlostí vo Vasiľove na 5. Zároveň udelil Jánovi Romanovi slobodné právo vlastniť mlyn s dvoma mlynskými kameňmi a pílu na dosky. Ján Roman Vasiľovský sa stal dedičným richtárom, aj jeho potomkovia. Inštitút dedičných richtárov trval vo Vasiľove do zavedenia tereziánskeho urbáru v roku 1774. Dedičnými richtármi boli Hyra, Roman, Vasiľovský, Matejčík, Salacký, Matkovčík, Muťka, Pinka a Chlebnický. Nakoniec Juraj Thurzo zaviazal richtára, aby poddaní z Vasiľova plnili všetky povinnosti voči Oravskému panstvu, išlo o peňažné dane, naturálne dávky a robotné povinnosti. V druhej polovici 16. storočia sa ustálili chotárne hranice Vasiľova, lebo boli založené susedné obce Babín, Breza, Hruštín, Krušetnica a v roku 1600 Vaňovka. Porovnaním priezvísk vyskytujúcich sa v urbároch 17. storočia vo Vasiľove a Lokci, v dvoch najstarších obciach Hruštínskeho úvalu je dokázané, že staré rody z Vasiľova a Lokce sa podieľali na zakladaní ostatných obcí Hruštínského úvalu. Prvé desaťročie 17. storočia bolo pre obec ťažké a pustošivé. V roku 1602 boli v obci obývané len 4 domy, obyvatelia od nich platili daň 8 florénov. Dediny na Orave v roku 1604 rabovali hajdúsi zemepána Štefana Bočkaja, úhlavného nepriateľa palatína Juraja Thurzu a neobišli ani Vasiľov. V rokoch 1608 – 1609 bola obec zbedačená, spustošená, pre veľkú biedu boli súce na zdanenie len dva domy, dva boli opustené. V roku 1619 bolo vo Vasiľove obývaných 5 usadlostí, obyvatelia platili štátnu daň 8 florénov 25 denárov, na strážcov svätej koruny 1 florén a na údržbu kráľovského domu v Bratislave 60 denárov. V roku 1620 bol richtárom vo Vasiľove Michal zo šoltýskej rale, priezvisko sa neudáva. Pravdepodobne išlo o Michala Muťku. Richtár mal v obci mlyn, osídlených bolo 5 ralí. Vasiľovčania vozili na Oravský hrad soľ, víno, odovzdávali panstvu jarabice a ďalšie naturálne dávky uvedené v urbárnom súpise. Cirkevne patril Vasiľov v rokoch 1554 – 1594 do farnosti v Sedliackej Dubovej. V roku 1594 založil Juraj Thurzo evanjelickú farnosť v Lokci, ktorú navštevovali obyvatelia z Vasiľova, Babína, Hruštína, Vaňovky, Brezy, Krušetnice a Ťapešova. V roku 1611 vizitoval faru v Lokci superintendent Eliáš Láni. Uviedol, že vo Vasiľove je 6 sedliakov s richtárom, ktorí dávali pánovi farárovi deviatok ovsa a jačmeňa, chlieb, hydinu, víno, sviece a pri sobáši koláče. V kanonickej vizitácii sa uvádza jedna kostolná zemička vo Vasiľove Išlo o roľu za Dielnice s rozlohou 1080 siah štvorcových a lokčiansky pán farár Ladislav ju prenajímal. Pri fare existovala aj škola, ktorú v roku 1604 vypálili bočkajovskí hajdúsi. Kanonická vizitácia z roku 1647 predpisuje naturálne dávky pre farára a učiteľa. Po potlačení Pikovho povstania na Orave v roku 1672 farnosť v Lokci bola rímsko-katolícka. V 18. storočí sa utvorili nové fary, ale Vasiľov patril do Lokce naďalej. Obecným cirkevným sviatkom vo Vasiľove bol deň sv. Jána a Pavla (26. jún). V roku 1626 bol vo Vasiľove richtárom Michal Muťka, žilo tu 17 rodín, čo bolo okolo 90 obyvateľov. Sedliackych ralí vo bolo 5 – Ogulčíková, Maximova (Mxinova), Frntulovská, Malikovska a Prčíková. Sedliaci platili poplatok na zámockých drábov. Ďalej boli povinní bojovať vo vojsku svojho zemepána, opravovať Oravský zámok a dávať panstvu dary. Bezzemkovia sa nazývali komorníci (inguilíni alebo podludníci). Tvorili obecnú chudobu. Na jeseň roku 1672 vypuklo na Orave povstanie pod vedením zemana Gašpara Piku, ktorému sa podarilo získať na svoju stranu sedliakov valaských obcí. Povstanie potlačil generál Špork a účastníkov dal kruto popraviť na šibeniciach v Oravskom Podzámku. Dňa 15. októbra 1672 poslal Pavol Eszterházy, najvyšší generál Uhorska a dedičný pán Oravského zámku varovný list všetkým oravským richtárom, ktorým zakázal buričstvo v Oravskej župe. V roku 1676 bol richtárom vo Vasiľove Martin Vasiľovský. Vlastnil polovicu šoltýskej rale a bol najbohatší v obci. Druhá polovica rale bola preľudnená, žilo tu 11 rodín, potomkov šoltýsov a ak chceli prežiť, niektorí museli odísť. Richtár Martin Vasiľovský uznal šoltýske práva iba štyrom, ostatní siedmi boli povinní za výsady každoročne platiť. Tak ich chcel prinútiť, aby zo šoltýskej rale odišli a založili si rodiny v novovznikajúcich dedinách. Štyria uznaní šoltýsi sa s richtárom Martinom podieľali na spravovaní dediny, vyberaní daní a súdnej právomoci. Zemepán Juraj Erdődy v roku 1677 zaviedol pre Vasiľov nový urbár, v ktorom stanovil obyvateľom peňažné dane, naturálne dávky a robotné povinnosti. Šoltýsi platili dane. V sume daní boli zahrnuté povozy (furmanky) a naturálne dávky. Na Oravský hrad vozili víno soľ, platili haringy, ovos pre kone, tešliarsky poplatok, desiatok od mlyna, oviec, šindľov a na vyzbrojenie zámockých drábov. Sedliaci platili aj domovú daň, nájom za pasienky, poplatok na katov, panských strážcov a iné poplatky. Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla. V uvedenom roku boli poddaní osadení len na 1,12 usadlosti, ostatné grunty boli opustené. V 18. storočí nastali pokojnejšie časy, lebo skončili stavovské povstania. Obyvateľov trápili nečakané pohromy v podobe neúrodných rokov a moru. V roku 1709 vypukol v Lokci čierny mor, zomrelo tu 96 ľudí a keďže Vasiľovčania chodievali do lokčianskeho kostola, rozšíril sa mor aj do Vasiľova. V roku 1715 žilo vo Vasiľove 30 rodín, okolo 150 obyvateľov na 3 raliach. Vysievali 482 korcov zrna, z lúk zviezli 66 vozov sena. Lúky mali dobré, pasienkov dostatok, ale oráčiny boli neplodné. Richtárom bol Matej Zobo. Roky 1715 – 1716 sú známe ako neúrodné, zamrznuté roky s hladomorom a morom dobytka. Neúrodu spôsobili júnové mrazy a ľadovec v lete roku 1715. V Oravskej župe sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. Dobytok pre nedostatok krmu ochorel a vyhynul. V dôsledku hladu a zlej potravy sa medzi obyvateľmi rozmohli rozličné epidémie. Medzi neúrodou najviac postihnuté obce patril Vasiľov. Obyvatelia prinášali domov z poľa nedozretý, ľadovcom zničený ovos, mleli ho, miešali so sečkou a takto konzumovali. Ľudia denne umierali od hladu, boli vysilení a nevládni. Niektorí poddaní odchádzali z Oravy, aby sa zachránili pred hladomorom. Z Vasiľova odišlo na Dolnú zem 16 rodín. Niektorí nenašli živobytie na Dolniakoch a v iných krajinách a do Vasiľova sa vrátili. V roku 1720 bol richtárom vo Vasiľove Tomáš Prečiník. Žilo tu 18 domácností. Len čo sa obec spamätala z pohromy hladomoru, prišla v roku 1739 ďalšia. Do Vasiľova a okolitých obcí sa rozšíril mor z Poľska. Vo Vasiľove zomrelo 68 obyvateľov, nakazených bolo 150. Župný úrad prikázal prísnu izoláciu obyvateľov týchto dedín. Ak niektorý obyvateľ z vyhlásených nakazených opustil dedinu, mohol ho ktokoľvek zastreliť, lebo každý človek z obcí nakazených morom ohrozoval verejné zdravie a život ostatných. Niektoré staré rody vymreli a vasiľovské rale dostali názvy podľa rodov, ktoré prežili a vlastnili pôdu. V roku 1770 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Michal Chrobačik, Štefan Kušnierik, Juraj Náčinik a Ondrej Zobik. Vasiľovčania sa zaoberali poľnohospodárstvom a v obci nebolo ani jednej opustenej usadlosti. Podľa tereziánskej urbárskej regulácie v nížinách chotára, ktorá predstavovala devätinu katastrálneho územia obce, dopestovali žito a jačmeň. Ostatný chotár a oráčiny boli mlačné, mršné a planie, v ktorých toliko ovos se rodí. Vypestovali 392 bratislavských meríc (1 bratislavská merica = 62 litrov) ovsa. Lúky mali neúrodné. Sena narobili 17,5 voza. Pasienky mali pre kravy a kone. Pre voly najímali pasienky od Oravského panstva. Vody pre napájanie dobytka mali v chotári dostatok. V obci bol mlyn, píla, vyrábali šindeľ z dreva, ktorého si mohli narúbať v panskej hore. Vasiľovčania pracovali na pltnici, pestovali ľan, vyrábali plátno a osoh mali z panskej píly v obci. Drevo na kúrenie a na stavbu domov si mohli nabrať z panskej hory. Vasiľovčania chodievali na trhy a jarmoky do Dolného Kubína. Od panských robôt na majeri pod hradom boli oslobodení, ale podľa potreby chodili opravovať Oravský zámok a panskú krčmu pod zámkom. Medzi robotné povinnosti Vasiľovčanov patrilo kosiť panskú poľanu v Račovej. Šoltýsi platili Oravskému panstvu domovú daň. Župní daňoví úradníci Ján Ambrozy a Ladislav Medvecký vyhotovili súpis gazdovských rodín vo Vasiľove. Je zaujímavé, že u rodín, v ktorých otec zomrel, neuviedli meno vdovy, ale meno zosnulého gazdu. V roku 1774 bolo vo Vasiľove 63 domov a 67 gazdov. Priezviská vasiľovských rodov s koncovkou –ik (ík) vyjadrovali mladšiu generáciu potomkov zo 17. – 18. storočia. V roku 1778 žilo vo Vasiľove 269 obyvateľov na 7 raliach. Tereziánsky urbár zrušil právo dedičných richtárov zo šoltýskej rale a začal obdobie volených richtárov. Napriek tomu gazdovia naďalej volili za richtárov obyvateľov zo šoltýskej rale. Šoltýsi bývali na 12 usadlostiach a platili domovú daň Oravskému panstvu. sedliaci bývali na 20 usadlostiach a tiež platili domovú daň. Poddaní z jednej usadlosti robotovali pre panstvo so záprahom 10 dní v roku, bez záprahu (ručná robota) 20 dní v roku. V roku 1788 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Ondrej Zobík, Matej Dzubnár a Tomáš Zobík. V 18. storočí platili roľníci peňažné vojenské dane a do vojenských skladov odovzdávali naturálne dávky zvané porcie, ktoré boli ústne a konské. Medzi ústne porcie patrili potraviny pre vojakov, medzi konské patrili seno, slama a ovos. Okrem toho prispievali na údržbu kasární v Dolnom Kubíne počas zimného ubytovania uhorských vojenských regimentov. V roku 1818 tu odvelili husársky regiment Bakony z francúzskej hranice a dediny im museli prichystať ubytovanie, potraviny a krmivo pre kone. Pre vojenskú obvodovú komisiu, nazývanú verbovnícke komando, verbovnícki oficieri Vasiľovčania dávali 49 holieb žita, ubytovanie a potraviny. Z Vasiľova boli odvedení do uhorského regimentu mnohí obyvatelia. V roku 1802 vo Vasiľove žilo 563 obyvateľov. V roku 1824 strašný kamenec zničil všetku švábku (zemiaky) v kvete a ľudí na žobrotu priviedol. Oravský župan vyzval ľudí na dedinách a v mestách, aby prispeli milodarmi roľníkom postihnutých živelnou pohromou. V roku 1828 bol richtárom vo Vasiľove Ondrej Zubnár, notárom Ján Ružvonik s prísažnými. Richtár a notár dostávali odmenu. V obci žilo 87 rodín, čo bolo 448 ľudí a domov bolo 87. V roku 1831 bol richtárom Ondrej Kotúl, notárom Tomáš Roman a prísažní. V júli tohto roku sa po Orave rozšíril mor a neobišiel ani Vasiľov. Cholera od júla do novembra si vyžiadala 48 ľudských životov. Nešťastná cholera sa prejavovala horúčkami, hnačkami a vracaním. Liek na choleru vymysleli židovskí lekári v meste Višnica pri Bochni a slúžny Antal Revický prikázal všetkým richtárom pripraviť dostatok tohto lieku a vybrať ľudí, ktorí ošetrovali chorých. Liek pozostával z vínnej pálenky (špiritusu), mletého cesnaku, mletého čierneho korenia, horčičnej múčky, roztlčených španielskych mušiek z lekárne a kafru. Ošetrovatelia natierali telo chorého touto dostatočne zohriatou a odstátou tekutinou, ďalej mu prikladali na žalúdok zohriaty ovos alebo popol, chorý sa musel vypotiť a piť harmančekový čaj. Pre choleru nezačal školský rok 15. októbra ale až v novembri. Počas cholery bol na konci dediny jeden dom prispôsobený pre nemocnicu (špitál) a mŕtvi do pochovania nesmeli ležať doma, ale v márnici na cintoríne. Okresný felčiar Prochádzka obišiel každú dedinu v Námestovskom okrese a poučoval ľudí ako liečiť chorých a udržiavať hygienu v domácnostiach. Očkovanie detí proti kiahňam bolo povinné od roku 1817, napriek tomu niektorí rodičia nevedeli, že musia dať svoje deti zaštepiť. Župný lekár Baltazár Demián nariadil obecným babiciam (pôvodným asistentkám), aby každého novorodenca nahlásili na obecný úrad a richtár potom priviezol do Vasiľova obvodného lekára, ktorá deti zaštepil. Učiteľ mohol prijať do školy len zaočkovaného žiaka pre zdravie ostatných. Nebezpečnou detskou chorobou bola červienka. Vyskytovala sa každoročne medzi deťmi po konzumácii nedozretého ovocia, zeleniny, rôznych poľných a lesných plodov. V rokoch 1832 – 33 sa premnožili vlci a napádali ľudí pri poľných prácach a na cestách. V roku 1833 bol richtárom Ondrej Kotúl, notárom Tomáš Roman s prísažným Tomášom Voštiakom. Rok 1834 bol neobyčajne suchý, žatva bola slabá a neurodili sa ani zemiaky. Vasiľovskí roľníci kupovali obilie a zemiaky v Poľsku. Od suchoty a páľavy ochorel dobytok na pľúca, lebo pil vodu zo špinavých kaluží. V 20. a 30. rokoch 19. storočia decimoval dobytok mor, nazývaný dul. Išlo o infekčné choroby slintavku a krívačku. Roľníci nesmeli predávať chorý dobytok, utratili ho a zakopali, aby sa nákaza nerozšírila. V roku 1829 ochorel dobytok v Oravskej Jasenici, v roku 1831 v Jasenovej a Oravskej Porube, v roku 1835 na celej Orave, v roku 1838 v Babíne, Zakamennom, Novoti, Lomnej a iných. V Oravske župe platila zásada, že ak niektorá dedina vyhorela, roľníci ostatných dedín a mestečiek prispeli do zbierky na pomoc pohorelcom. V rokoch 1837 – 1839 richtár Tomáš Voštiak, notár Jozef Ružvonik a prísažný Jozef Muťka zastupovali obec v súdnom spore proti Oravskému komposesorátu. Vasiľov mal územný spor o hoľu Príkra, presnejšie háj Surový. Zástupcovia obce požadovali hoľu, lebo na nej pásli dobytok i ovce. Prokurátor Gašpar Koroda obhajoval Vasiľovcov na súdnom pojednávaní, avšak v roku 1839 zomrel. Richtár Tomáš Voštiak prosil Oravskú župu, aby mu pridelila nového prokurátora Jána Medveckého. Vasiľov sa súdil s Lokcou o pasienky v hore Príkra a Klinec. Spor o lesné pasienky s Oravským komposesorátom pokračoval do roku 1869. V roku 1837 žilo vo Vasiľove 30 šoltýskych rodín a 71 sedliackych rodín. V roku 1848 richtárom bol Ondrej Kitka do roku 1854, notárom Jozef Ružvonik a prísažným Ondrej Náčin, hrobármi Ján Kopáň a Jozef Grosz, mlynármi Martin Karol a Ján Dalc. V dňoch od februára do mája 1848 prišli do obce cudzí žobráci a zomreli tu. Nikto nevedel ako sa volali a obecný úrad ich dal pochovať na obecnom cintoríne. Do obce chodili panskí hájnici vyberať peniaze za nájom pasienkov na holi Rúbanisko. V roku 1849 sa stal notárom Jozef Múťka a prísažným Pavol Maťák. Spolu s richtárom sa Ondrejom Kitkom sa zúčastnili zhromaždenia v Dolnom Kubíne dňa 7, februára 1849, na ktorom rečnili Jozef Miloslav Hurban, Ctiboh Zoch a Janko Matúška. majster Ján Šilák renovoval v lete 1849 renovoval obraz sv. Trojice v obecnej kaplnke. Po zrušení poddanstva sa prvé zameranie chotára uskutočnilo v roku 1850 a rozloha obce bola 1611 katastrálnych jutier a 656 siah štvorcových. Oravský župan v roku 1851 prikázal richtárom obcí zaviesť na každú dedinu pozemkovú knihu a zoznam gazdov. Na meranie pozemkov používali reťaz. Vasiľov ležal pri hlavnej kráľovskej ceste a v októbri 1851 gazdovia vysadili popri ceste stromy (topole, skorušiny, lipky a ovocné stromy vo vzdialenosti 10 siah). O vasiľovský úsek kráľovskej cesty sa starali aj obyvatelia Beňadova. Obce, ktoré neležali popri hlavnej ceste, dostali na starosť cesty v dedinách ležiacich popri hlavnej ceste. V roku 1851 obyvatelia všetkých obcí Námestovského okresu museli vybudovať most na kráľovskej ceste pri Oravskej Jasenici. V júli 1852 sa obce pripravovali na slávnosti spojené s prechodom cisárskeho veličenstva Oravou dňa 11. augusta 1852. Každá obec musela poskytnúť sprievodu vozový štvorzáprah a vybrať mladých, urastených šuhajov, ktorí by na koňoch osedlaných tkanými kobercami vítali veličenstvo v Námestove, Slanici, Oravskej Jasenici a Vavrečke. Nakoniec veličenstvo prešlo len cez Kraľovany. V roku 1859 postavili nový drevený most cez Hruštínku. V zime 1850 a celý rok 1851 boli v horách Námestovského okresu opäť premnožení vlci a medvede. Župan prikazoval ich odstrel. Každý obecný úrad si musel kúpiť pušku (flintu). Slúžny prikazoval richtárom, aby roľníci zabíjali straky a vrabce a ich hlavy priniesli na slúžnovský úrad. V rokoch 1855 – 1860 bol richtárom vo Vasiľove Ondrej Špagla, notárom Jozef Ružvoň a prísažnými Jozef Muťka, Matej Voštiak a Ondrej Kitka. Vasiľov mal legálne právo predávať (šenkovať) víno od Michala do Vianoc. Po zrušení poddanstva išlo o obecnú krčmu. Prenajímal ju Aron Klein, lebo zaplatil najvyššie nájomné spomedzi uchádzačov Pavla Macáka, Jána Vošku a Ignáca Kotúla. Oravský župný súd dňa 25. júna 1857 pridelil vasiľovským gruntomajiteľom háj Príkra zvaný Surový. majetok gruntomajiteľov bol začlenený do 32 a päť osmín urbárskych sesií. V 19. storočí sa opäť zmenili názvy ralí. Uvádzali sa: Voškova, Buožikkova, Maximova (Maxinova), Beglova, Hnojčíkova, Baranova, Šoltýska. Demografický vývoj vo Vasiľove v rokoch 1870 – 1945 dokazuje, že počet obyvateľov najviac ovplyvňovali morové epidémie a vysťahovalectvo. V roku 1871 sa vyskytla vo Vasiľove epidémia týfusu, v roku 1873 epidémia moru, na jeseň roku 1918 smrteľná chrípka, známa v dejinách Európy ako španielka. Vysťahovalectvo za Rakúsko – uhorskej monarchie bolo zamerané do Maďarska a na Balkán, v 90. rokoch 19. storočia a prvej tretine 20. storočia do Francúzska a Ameriky. Vasiľovčania odchádzali za prácou s úmyslom zarobiť peniaze, vrátiť sa domov, kúpiť pole, postaviť dom a založiť si rodinu. Tieto sny mnohých sa nesplnili. Vasiľov od roku 1871 patril do obvodného notárskeho úradu (i matričného od roku 1895) v Lokci. Obvodný notár sa zúčastňoval zasadnutí obecného zastupiteľstva a Vasiľov finančne prispieval na prevádzku obvodného notárskeho úradu. 
Obecné zastupiteľstvo dňa 31. januára 1903 schválilo stanovy Hasičského spolku vo Vasiľove. Členom spolku bol povinne každý muž vo veku od 18 – 42 rokov. Kto odmietol byť členom hasičského spolku platil daň 10 – 20 korún. Spolok tvorili štyri družstvá: hasičov, striekačov, vodnárov a ochrancov. Počas 1. svetovej vojny spolok zanikol. V roku 1921 bol založený Dobrovoľný hasičský spolok pod vedením Jozefa Hnojčíka. Spolok mal 25 členov a v obci postavili drevenú hasičskú zbrojnicu. Naďalej platilo, že muži ktorí sa nezapojili do hasičskej a strážnej služby, platili na obecný účet výkupné 15 korún ročne. V roku 1934 obecné zastupiteľstvo schválilo požiarno-bezpečnostný štatút. Obyvatelia platili ročné hasičské dávky podľa veľkosti svojich usadlostí. V prvej svetovej vojne padol Štefan Baraniak dňa 13. augusta 1917 v Rumunsku. Bojoval ako pešiak v domobraneckom honvédskom pluku č. 15. Vo voľbách roku 1923 bol za starostu zvolený Jozef Škombár. Obecný úrad sa staral o chudobných, osamelých a chorých občanov. Chudobným chorým platil lieky a liečenie z obecného rozpočtu, ak mali domovské právo vo Vasiľove. V 30. rokoch vznikla Okresná starostlivosť o mládež V Námestove, zaviedla sa na školách pravidelná lekárska starostlivosť o žiakov a pre chudobné deti poriadala stravovacie a ošacovacie akcie. Vasiľovčania si stavali rodinné domy jednoduché a drevené. Dom pozostával z jednej väčšej izby 5x5 m, pitvora 4x2,5 m, kuchyne 4x2,5 m a zadnej komory 4x5 m. Dom bol stavaný tak, že vchod viedol do pitvora, z ktorého sa vchádzalo priamo do kuchyne a po bokoch boli vchody do komory a do izby. Pri dome boli hospodárske stavby (maštale, humno, sýpka). V 30. rokoch 20. storočia bohatší gazdovia stavali domy murované. Považská župa v roku 1926 vyčlenila Vasiľovu finančný príspevok 80 korún na založenie obecnej knižnice. Obec finančne prispela na vybudovanie Štefánikovej mohyly na Bradle a sochy Antona Bernoláka v Slanici. Miestna osvetová komisia v roku 1936 nacvičila a odohrala divadelné predstavenie. 
Počas prvej Československej republiky (1918 – 1939) a Slovenského štátu (1939 – 1945) bola všeobecnou povinnosťou všetkých obyvateľov Vasiľova pravidelná starostlivosť o cesty a mosty v obci a o cestu cez Veľký Príslop. Z Vasiľova viedla tzv. vicinálna cesta, dlhá 550 metrov a vyštrkovaná, asfaltovaná cesta ešte neexistovala. Obyvatelia ju opravovali tak, že každoročne vyviezli na cestu 40 hrbčekov 3,5 m3 štrku a rozhrnuli ich po šírke cesty. Štrk a kamennú drť brali z vlastného kameňolomu. Počas jesenných a jarných lejakov sa cesta zničila a práce sa opakovali. Práce usmerňovala obecná vicinálna komisia. Dva mosty cez Hruštínku boli drevené a stávalo sa, že ich povodne zničili. Spolok bývalých urbaristov vo vlastnom záujme dodal potrebné drevo na opravu mostov a obyvatelia ich svojpomocne opravili. V roku 1931 bol hlavný most cez Hruštínku vo Vasiľove taký zničený, že oprava by mu nepomohla. Bolo treba vybudovať nový most. Poslanci navrhovali železobetónový most a oslovili stavebné firmu Klein a spol. Firma prejavila ochotu vybudovať most, ale chýbali finančné prostriedky. Obecný úrad žiadal subvenciu od okresného úradu a Krajinského úradu a bol ochotný si požičať chýbajúci zvyšok finančných prostriedkov z banky. Situáciu zhoršovala skutočnosť, že obec bola zadĺžená pôžičkou a tak sa stretávala s nedôverou. V roku 1934 začali zemné práce na moste, ale obecný úrad ich musel zastaviť pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 1937 pokračovala výstavba dreveného mosta cez Hruštínku. V roku 1939 bol most na Hruštínke po povodniach opäť v dezolátnom stave. Firma Klein a a spol. vyhotovila Vasiľovu projekt železobetónového mostu, ale obec mala dlhy v bankách a nebola schopná vybudovať tento most. 
Po vzniku Slovenského štátu starosta Vasiľova zložil prísahu vernosti v prítomnosti poslancov obecného zastupiteľstva, okresného náčelníka a obvodného notára. Túto prísahu zložili v roku 1939 aj všetci poslanci obecného zastupiteľstva. Vasiľov bol vždy roľníckou dedinou. Boli tu však aj obchodníci s potravinami, miešaným tovarom, lesnými plodinami. Bol tu aj stolár, mlynár, krajčír. V rokoch 1923 – 1928 sa vo Vasiľove spomína obecná ľadovňa. V januári ju obyvatelia napĺňali ľadovými kryhami, ktoré vydržali do mája. Vasiľovčania chodili na trhy a jarmoky do Lokce. Trhovníci sa rozložili so šiatrami na obecnej ceste, vedúcej k fare. Počas roka sa v Lokci zaužívalo sedem jarmokov podľa cirkevného kalendára. Vasiľovčania chodievali na trhy aj do Oravského Veselého, Zakamenného a Námestova. Oravské Veselé malo sedem jarmokov, Zákamenné osem a Námestovo tridsať. Vasiľovčania kupovali a predávali na týchto trhoch dobytok, hydinu a poľnohospodárske plodiny, roľnícke náradie, šatstvo, plátno a obuv. V roku 1927 mal Vasiľov 87 budov, z toho 85 rodinných domov, školu a urbársky mlyn. Pôda vo Vasiľove bola vlastnícky rozdrobená dedením, darovaním, kúpou, predajom a iným delením. Lúky boli tak rozdrobené, že gazdovia pokosili trávu na jednej parcele a sena mali so plachty. V roku 1930 chotár vo Vasiľove bol o rozlohe 1587 katastrálnych jutier. Lúky boli nekvalitné pre vysokú zamokrenosť, preto v roku 1931 pasienkové spoločenstvo vykonalo melioráciu lúk v lokalite Sihľa. Pasienkové spoločenstvo vo Vasiľove kúpilo v roku 1922 od Oravského komposesorátu hoľu a les v obvode Hruštín nazývanú Minčol a Čierny vrch. V roku 1870 sa v týchto lokalitách rozkladal les a pasienok. V roku 1925 Vasiľovčania odlesnili lokalitu úplne a slúžila na pasenie okolo 200 oviec a 130 kusov dobytka. Gazdovia tu vybudovali drevené napájadlá. V roku 1923 kúpilo Vasiľovské pasienkové spoločenstvo 80 katastrálnych jutier hôľnych pasienkov pod názvom Javorisko v Zázrivej od obyvateľov Pribiša. preto vasiľovčania chodili pásť aj do Zázrivej. Pasienkové spoločenstvo vo Vasiľove malo 63 členov. V roku 1926 bol obecným bačom Ján Jurký, pásol s dvoma valachmi. Od jednej ovce dával gazdovi sedem kilogramov ovčieho syra. Chovali sa tu aj plemenné býky, chov psov bol ojedinelý. Vo Vasiľove bola aj veterinárna služba – obecný mäsoprehliadač. V roku 1935 obecné zastupiteľstvo schválilo poplatky za tzv. zveropolicajnú prehliadku. Vasiľovský chotár bol vhodnejší na živočíšnu výrobu ako na rastlinnú. Úrodu poľnohospodárskych plodín znižovala nekvalitná pôda, plytká ornica, nedostatok umelých hnojív, drsné klimatické pomery a najmä zaostalý trojpoľný spôsob obrábania pôdy. Hoci trojpoľný systém v Uhorsku zrušil zákon v roku 1894, v obciach sa používal. Pri trojpoľnom hospodárstve sa striedali na jednej tretine ornej pôdy v prvom roku ozimné obilie, v druhom roku jarné obilie alebo iné plodiny a v treťom roku sa pôda neosiala, nechala sa úhorom, ktorý sa využíval na pasenie dobytka. Niekedy úhor nechávali na tom istom mieste aj 2 – 3 roky. Na oráčinách nemohol narásť potrebný hustý trávnik pre kvalitné pasenie, lebo obsahovali plevel a málo hodnotné trávy. Roľníci sa o úhor nestarali, ponechávali ho na prírodu. Ministerstvo poľnohospodárstva prikázalo Okresnému úradu v Námestove, aby sa postaral o zrušenie trojpoľného systému v uvedených oblastiach a zavedenie pokrokovejších agronomických metód. Trávoužitba na prielohoch sa mala nahradiť pestovaním kŕmnych rastlín. Pôda na spoločných pastvinách sa mala hnojiť umelými hnojivami a pri nedostatočnej výmere pastvín mali roľníci časť oráčin premeniť na stále pastviny. Hospodársky rok 1924 bol neúrodný, sprevádzaný nepriaznivým počasím a veľkým výskytom myší. V roku 1925 ľadovec a krupobitie zasiahli polia a narobili škody na úrode. Po živelnej pohrome v roku 1934 a povodniach v roku 1936, 1937 a 1940 nasledovala mimoriadna neúroda hlavne zemiakov a obilnín. V roku 1942 boli tri živelné pohromy. Striedal sa ľadovec s prudkými dažďami, čo spôsobilo hnilobu zemiakov. V roku 1943 následne v celom Námestovskom okrese bola katastrofálna neúroda zemiakov. Vasiľovskí roľníci potrebovali a žiadali od Slovenskej obilnej spoločnosti 26,5 vagónov zemiakov. Roľníci boli spokojní so zásobovaním a núdzu o peniaze nemali, lebo netrpeli nezamestnanosťou. Za Slovenského štátu bol dostatok roboty v lesoch, v povozníctve a kto si nenašiel prácu doma chodil na sezónne práce do Nemeckej ríše. Obecný úrad vo Vasiľove v roku 1931 kúpil triér na čistenie obilia, aby roľníci nemuseli chodiť čistiť obilie po okolitých dedinách. Spolok bývalých urbarialistov vo Vasiľove sa stal v roku 1923 významnou hospodárskou organizáciou. V roku 1922 kúpil od Oravského komposesorátu lesy a horské pasienky. Mali toľko drevenej hmoty, že dodávali drevo na výstavbu mostov, školy, kostola, hasičskej strážnice, obecného domu, rodinných domov, mlyna. Od roku 1866 dávali každoročne dávali škole drevo na kúrenie. Bývalým urbarialistom sa nepodarilo získať rybolovné právo na Hruštínke a ostatných potokoch, hoci sa o to usilovali do roku 1945 a prenajímali ho sezónne od Oravského komposesorátu. V poľovnom revíre poľovníci lovili zajace, vysokú srnčiu a čiernu zver. Poľovné právo obec prenajímala na obdobie šesť rokov za poplatok. Urbár zamestnával dvoch poľných hájnikov. Členovia spolku bývalých urbarialistov mali podľa podielov lesného majetku počet hlasov, ktorými rozhodovali. Prídely dreva do domácnosti záviseli od podielov. Kto mal viac podielov, dostal viac dreva, nadbytok predal, takže drevo bolo významným zdrojom zisku pre rodinu. Valné zhromaždenie podielnikov k hlasovaniu oprávnených volilo predsedu spolku, zástupcu, pokladníka, urbárneho gazdu i členov výboru. Okrem Spolku bývalých urbarialistov vlastnili lesný majetok vo Vasiľove aj tzv. súkromní drobní lesomajitelia. V roku 1937 mal Vasiľov 235 daňových poplatníkov a medzi nimi pribudli aj nové rodiny. V roku 1945 bolo v obci 89 budov, z toho 87 rodinných domov, škola a mlyn. V druhej svetovej vojne zahynul pri leteckom nálete 21 – ročný Ján Kotúl dňa 30. septembra 1943 v talianskej Ravene. Ján Roman, prvý predseda Miestneho národného výboru a tajomník Baraniak vypovedali v roku 1945 o udalostiach vo Vasiľove od vypuknutia Slovenského národného povstania do konca vojny nasledovne: Za povstania v auguste 1944 na mobilizáciu povolané ročníky hneď nastúpili do najbližšej posádky v Dolnom Kubíne. Nastúpilo 21 chlapov. Dňa 3. septembra sa založil revolučný národný výbor za prítomnosti pána notára Ladislava Rittera z Lokce. Výbor sa nemohol ujať práce, lebo v krátkom čase prišli do obce Nemci. Asi okolo 10. novembra 1944 začali obec navštevovať partizáni, ktorí prechádzali horami. Zo začiatku len jednotlivo, neskoršie vo väčšom počte. Obyvateľstvo sa chovalo voči nim veľmi slušne. Poskytovalo im všetku pomoc, potraviny, šatstvo a obuv. Mnohokrát celé noci boli v obci, na deň odchádzali do hôr. Okolo Vianoc bývali v obci aj cez deň, čo bolo pred Nemcami tajené. Keď prišli do obce Nemci, partizáni boli hneď upozornení, dostali správy kde a ako sa majú ukryť. Ľudia im jedlo nosili do poľa. Keď prišli do hostinca, občania ich počastovali liehovinami a cigaretami. Hostinský im bol veľmi po ruke, zvlášť jeho syn a zať. Dňa 18. februára 1945 Nemci odvliekli z obce 24 mužov, šiesti utiekli hneď a štyria im utiekli z Martina, keď ich chceli odvliecť do Nemecka. Nemci štyroch mužov odvliekli do Nemecka a títo sa vrátili domov až po ich oslobodení Američanmi. Nemci odvliekli z obce mnoho krmiva, zemiakov, obilia, 30 kusov rožného dobytka a 24 koni.
| Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 |
| 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
10
1
|
11 |
| 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
| 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 |
| 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 |
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 |
5
|
6 | 7 |
8
|
9 |
10
|
11 |
| 12 | 13 | 14 |
15
|
16 | 17 | 18 |
19
|
20 | 21 |
22
|
23 | 24 | 25 |
| 26 | 27 | 28 |
29
|
30
|
31 | 1 |
Najdete nás aj na FB:
Obec Vasiľov
